HISTÓRIA

HISTÓRIA VÝCHODOSLOVENSKÉHO MÚZEA

Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov, ktorá sa konala v Košiciach a v Prešove.

Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a V. Myszkovského sa podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. I. Henszlmann zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky - vyše 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.

Počas viac ako 140-ročnej existencie prešlo Východoslovenské múzeum viacerými priaznivými i menej priaznivými obdobiami. Múzeum viackrát menilo svoje sídlo a svojich zriaďovateľov.K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré tvorili dejiny múzea patrili: Vojtech Klimkovič - prvý riaditeľ Hornouhorského múzea, Jozef Mihalik - prvý profesionálny múzejník, dr. Josef Polák - veľká osobnosť kultúry a múzejníctva medzivojnového obdobia, Alexander Mihalik - riaditeľ v časoch 2. svetovej vojny a ďalší odborníci akými boli: Eugen Sabol, Ján Pástor, Emil Petách, Ľudovít Neufeld, Aristíd Mošanský, Michal Markuš, Vavro Cselényi ...

Budova ,,Divízie

Miklušova väznica

Rodošto

Východoslovenské múzeum v Košiciach má tri odborne odbory - prírodovedný odbor, historický odbor a umeleckohistorický odbor. Múzeum od roku 1960 vydáva prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica. Múzeum v súčasnosti spravuje vyše 500 000 predmetov, výber z ktorých predstavuje v deviatich stálych tematických expozíciách. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice.