„Nechajte deti prichádzať ku mne,
nebráňte im...“
(Mk 10, 14)
Tradičné evanjeliové posolstvo prináša súčasníkovi alarmujúci pohľad do svedomia. Nehybná, „mŕtva“ socha Ukrižovaného poukazuje na otvorenosť Kristovej náruče, ktorý je schopný a ochotný prijímať každého človeka takého, aký naozaj je, napriek všetkým predsudkom, napriek nepísaným spoločenským pravidlám. Ukrižovaný symbolicky otvára náruč pre každú ovečku, prijíma ubíjaných, zaznávaných, utláčaných a odmietaných, aby im poskytol útechu v ich uzavretom svete, aby im dal to, čo ostatní odmietajú, nádej, nádej ísť ďalej. Úprimná jednoduchosť „detí“ ostro kontrastuje s vypočítavosťou, pretvárkou a falošnou dokonalosťou dnešného „sveta úspešných“. Netradičná inštalácia drevorezby Ukrižovaného z Veľkého Šariša (okolo r. 1490), realizovaná Helmutom Bistikom pri príležitosti 140. výročia založenia Východoslovenského múzea, nastavuje zrkadlo spoločnosti. Čo v ňom uvidíme?