Historické fajky
Miesto Dom remesiel, Košice, Hrnčiarska 11
Autor výstavy : PhDr.Klaudia Buganová
-
Výstava bude prezentovať významnú, bohatú a rôznorodú kolekciu historických fajok a fajčiarskych potrieb zo 17.- 20. storočia, ktoré sú obsahom rozsiahleho zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.
-
Obsah výstavy budú tvoriť historické fajky z dreva, porcelánu, morskej peny, hliny ako aj fajčiarske potreby - špičky na cigary a cigarety, tabatierky, nádoby na tabak, rezačky na tabak a pod. Na výstave bude prezentovaná aj ukážka výroby banskoštiavnických fajok a rôznorodé ukážky tejto fajkárskej proveniencie.
Pred 4 a pol storočiami naši predkovia fajčenie nepoznali. Napriek zákazom sa rýchlo ujalo a odvtedy sprevádza životom mnohé generácie ľudí.
Európania odpozorovali fajčenie od amerických Indiánov. Námorníci prevzali fajčenie u domorodcov a fajka mieru patrila k najvzácnejším darom. Priateľstvo darcu a obdarovaného sa uzatváralo na celý život. Predmet na vdychovanie tabaku, ktorý neskôr dostal názov fajka (nemecky Pfeife, francúzsky pipe, česky dýmka ) si priviezli na starý kontinent.
V krajinách západnej Európy sa fajčenie rýchlo ujalo. Prvými remeselníkmi na výrobu fajok boli Angličania, ich fajky boli krehké s dlhou tenkou trubičkou. Protestanti, ktorí po roku 1603 museli z Anglicka emigrovať, priniesli tajomstvo výroby fajok do Holandska. V tejto krajine sa už koncom 17. storočia stalo fajčenie spoločenským javom. Svedčia o tom kresby a maľby dobových maliarov nizozemskej školy.
Do habsburskej ríše priniesli fajčenie cudzí žoldnierski vojaci počas tridsaťročnej vojny. Tabak dostávali ako súčasť žoldu. Pestovanie tabaku sa v Uhorsku rýchlo ujalo, najmä v južných častiach krajiny, kde boli výborné klimatické podmienky. Už v prvej polovici 17. storočia sa pestovanie a predaj tabaku stali štátnym monopolom.
Na našom území začali fajky zhotovovať už koncom 17. storočia a začiatkom 18.storočia hrnčiari. Dielne vznikali na tých miestach, kde boli strediská výroby keramiky, napr. Modra, Košolná, Smolenice. V 19.storočí pracovali dielne na výrobu fajok v Bratislave, Košiciach, Nitre, Humennom aj v iných mestách.
Najstaršie hlinené fajky boli pomerne lacné, ale mimoriadne krehké, preto ich rýchlo začali nahrádzať fajky drevené. Nejedna z drevených fajok bola drahá vďaka svojej originálnej výzdobe. V priebehu 18. storočia sa stali veľmi vyhľadávané fajky z morskej peny, ktoré sa z Uhorska rozšírili do celej Európy. Nechávali si ich vyhotovovať u zručných remeselníkov bohaté šľachtické rodiny, preto mnohé nesú znaky - erby ich užívateľov.
Pre fajkársku tvorbu bol v 18.storočí prínosom objav európskeho porcelánu. Fajky z porcelánu vyrábali nemecké porcelánové manufaktúry. Hlavice fajok boli zdobené plasticky, neskôr získal obľubu dodnes vyrábaný vajcovitý tvar fajky. V strednej Európe bolo fajčenie vyhradené mužskej časti obyvateľstva. Fajčenie fajky sa tolerovalo iba u vojakov, sedliakov, remeselníkov a robotníkov. U šľachty a bohatého meštianstva sa ujal zvyk šnupať tabak.
Fajky boli v domácnosti umiestňované na čestnom mieste v špeciálnom stojane z dreva. Svoj spôsob uloženia mal aj tabak. Na jeho úschovu slúžili keramické nádoby rôznych tvarov.
Fajčiť fajku bolo možné iba vo voľnom čase. Fajka sa musela nielen vhodne uschovať, ale aj pravidelne čistiť, napchávať a správne zapaľovať. Pripaľovala sa práchnom, kresadlom, fidubusom, od konca 19.storočia fosforovými neskôr sírovými zápalkami. Prvé cigary prišli na trh od polovice 19.storočia a spolu s cigaretami vytlačili z obľuby krehké a pri prenášaní a manipulácii nepraktické fajky.
Fajčenie sa od počiatku považovalo za ľudskú slabosť, označované ako čertov zvyk, pekelné náčinie.
Fajku nahradila cigareta v takej masovej explózii, že sa považuje za zlozvyk a škodí zdraviu.
Vstupné na výstavu: 0,50 €
EXPOZÍCIE 
