Viktor Madarász
14.12.1830 Štítnik - 10.1.1917 Budapešť, pochovaný je v Štítniku
V decembri tohoto roku si pripomenieme 180. výročie narodenia znamného uhorského maliara, rodáka zo Štítnika na Gemeri. A to bol dôvod prečo sme vybrali toto dielo na reštaurovanie. Nemenej významným bola skutočnosť, že tento obraz do múzea získal v .r.1946 Eugen Sabol (riaditeľ múzea v rokoch 1946 – 1948), otec sponzora reštaurovania, Prof. Ing. Tomáša Sabola, Phd. Obraz bol kúpený od p.Palenčára z Košíc a prieskumom sa zistilo, že mohol byť pôvodne súčasťou výzdoby kaštieľa r. Csákyovcov v Bijacovciach.
Viktor Madarász patrí k majstrom romantizmu a klasicizmu druhej polovice 19.storočia, tvorca klasického portrétu a historických motivov. Veľký vplyv na jeho tvorbu mala predovšetkým druhá gemerácia francúzskych romantikov ako P. Delaroche a L. Cogniet. Jeho dielo je bohato zastúpené hlavne v zbierkach Národnej galérie v Budapešti.
Po porazení národooslobodzovacieho boja v rokoch 1848 – 1849, v ktorom sa zúčastnil ako 18 ročný mládenec, študoval v Pécsi na právnickej fakulte. Maľovať sa učil súkromne u Pósa Gustáva. Z tohoto obdobia sú známe obrazy „Panoráma Csoboka”, a v biedermerierskom štýle namaľovaný portrét chlapca. V rokoch 1853-56 sa učil vo Viedni, najprv na akadémii a potom na súkromnej škole F.G. Waldmüllera. Tu namaľoval svoj prvý historický obraz „Kuruci a labanci“, ktorý s veľkým úspechom vystavil aj v Budapešti (neskôr sa stratil). V roku 1856 vycestoval do Paríža, aby tam pokračoval vo svojich štúdiách. Najprv navštevoval akadémiu a neskôr chodil do súkromnej školy L. Cognieta. V Paríži pobudol 14 rokov. Toto obdobie bolo preňho v súkromnom aj umeleckom živote najvýznamnejším. Pohyboval sa vo významných parížskych duchovných kruhoch. O jeho dielach písal uznanlivé kritiky napríklad aj Th. Gautier. Za obraz „Oplakávanie Hunyadyho Lászlóa“, ktorý namaľoval v roku 1859, získal v parížskom Salóne veľkú, zlatú medailu. V roku 1870, po návrate domov, sa zúčastnil na konkurze historických malieb náčrtom „ Bethlen Gábor v kruhu svojich vedcov“, ale popri návrhu J. Benczúra sa dostal do pozadia a získal len druhú cenu. Medzitým ho kritici napadali najmä zo strany Kelety Gusztáva a to pre obraz z roku 1873, ktorý poslal na podobný konkurz pod názvom „Český kráľ Podebrad predstavuje kráľovi Matejovi poslov maďarskej šľachty”. V tomto čase už pracuje hlavne na portrétoch: „Podobizeň manželky „ ( v dvoch verziách 1871), „Izsó Miklós“ (1873). Po smrti otca prebral vedenie rodinného kotlárskeho obchodu , čím ďalej tým menej maľoval a nakoniec, okolo 1880 úplne prestal. Asi po 20-tich rokoch znovu zobral štetec do ruky. V tomto čase namaľoval „Autoportrét“(1910) a „Vzkriesenie“ (1913).
Sv.Praxeda
Olejomaľba na plátne, 1902.
Dielo zobrazuje dcéru rímskeho senátora Pudensa, ktorý vo svojom dome poskytol prístrešie Sv.Petrovi. Žila v 1.storočí v Ríme. Podrobnosti o jej životre a pôsobení nie sú známe, vieme o nej len málo. Bola určite hlboko veriacou kresťankou, ktorá spolu so svojou sestrou Pudenciánou bojovala proti prenasledovaniu kresťanov. Je jej zasvetený jeden z nejvýznamnejších svätostánkov v Ríme, kostol S.Prasséde, o ktorom je prvá zmienka už v r.491. Vo výklenku tohoto kostola stojí stĺp pri ktorom bičovali Krista a pod hlavným oltárom sú uchovávané ostatky tejto svätice a jej sestry. Porfyrový kotúč v hlavnej lodi kostola ukazuje na miesto, kde bola pôvodne cisterna na vodu, v ktorej však Praxeda schovávala ostatky umučených rímskych kresťanov. Býva väčšinou zobrazovaná so svojou sestrou a často ako atribúty majú v rukách hubky a nádoby, do ktorých zachytávali krv mučedníkov. Samotná Praxeda je niekedy zobrazovaná ako nesie, alebo aj ako podáva korunu Ježišovi.
Na obraze od V.Madarásza je zobrazená ako typicky klasicisticky poňatá mladá a bohatá rimanka, v bohato riasenej palle s gréckym meandrom na rukávoch a lemoch, v pravej ruke s palmovým listom vyvolených a v ľavej s bronzovou stamou. Svätožiara nad nádobou naznačuje, že je naplnenou krvou mučených kresťanov. Ježišov symbol IHS v ružovom okvetí a slnečnom kotúči na hrudi svedčia o jej hlbokej viere v Krista.
EXPOZÍCIE 
