Z príbehu do príbehu- dizajnérky/i divadelného kostýmu

,,Aj nahý kráľ by mal mať dobrý kostým.“

Divadelný kostým je trvalou výtvarnou zložkou divadelného predstavenia. Jeho význam a podstatu dopĺňa jeho nositeľ – herec. Herec vdychuje kostýmu život a spolu sa podieľajú na kreovaní dramatickej postavy. Napokon aj divák si divadelnú postavu zafixuje ako herca v konkrétnom kostýme.

V súčasnosti sa divadelný kostým stáva jadrom, interpretačným kľúčom či ťažiskom celej výtvarnej interpretácie (súčasná línia minimalistickej scénografie). Magické roviny, alegorické pojmy, striedanie reality a fikcie, vysokého a nízkeho, reálneho a nereálneho, ľudského a neľudského, kombinácie starého a nového, nové výklady, asociácie, významy, kontrasty, hyperbolizácie, náhody, fúzie, zveličenia, prepájanie prvkov a časových rovín, koláže – tieto kombinácie, ako kľúč k aktualizácii, nikdy nezostarnú, naopak, dokážu vytvoriť novú výtvarnú predstavu.

Netradičná výstava divadelných kostýmov a tvorby kostýmových výtvarníkov dokumentuje takmer celé dejiny kostýmového výtvarníctva na Slovensku a na slovenských javiskách. Tento výnimočný druh výtvarného umenia sa často mylne spája s módnym návrhárstvom a módou. Móda je však len krátkodobým aktuálnym trendom, rýchlo zostarne, nahradí ju iná.

Výstava, okrem umeleckého štýlu akým sa kostýmoví výtvarníci vyjadrujú, zachytáva celý príbeh kostýmu – od počiatočného návrhu až po jeho výslednú podobu. Od prvotnej eufórie, myšlienky, režijnej interpretácie, veľkého množstva skíc a náčrtov, výberu a kombinovania látok, vzorkovníc a rôznych štylizácií až po záverečný finálny výsledok. Je to sonda do tvorivých metód kostýmových dizajnérov, do ich dialógov s prítomnosťou a minulosťou a do imaginácie, ktorú uplatňujú v kostýmovej tvorbe. Desiatky vybraných kostýmových výtvarníkov a rozdielne prístupy ich uvažovania a uchopovania témy zaručujú pestrú, bohatú a najmä obsažnú koláž prezentovaných artefaktov. Vznik kostýmu vyžaduje dobrú prípravu a organizáciu. Od kostýmového výtvarníka sa vyžaduje mimoriadna trpezlivosť – pracuje s veľkým kolektívom ľudí, počnúc režisérom, hercami, interpretmi až po remeselníkov vo výrobe.

V tomto tvorivom procese, ako hovorí jedna z najvýznamnejších slovenských kostýmových výtvarníčok Ľudmila Várossová, „sú potrebné aj krídla, aby mohol byť človek nad vecou.“

Expozícia bude rozdelená do niekoľkých častí. V úvodnej návštevník spozná prvý výstup kostýmového výtvarníka – kostýmový návrh. Návrh kostýmu nie je voľnou ilustráciou alebo maľbou postavy. Slúži ako technický výkres pre krajčírov a krajčírske dielne. Je to zhmotnená predstava kostýmového výtvarníka, ktorú treba naplniť – zrealizovať. Na výstave sa budú nachádzať mnohé návrhy – od malých, niekoľkocentimetrových návrhov Ludmily Purkyňovej (pedagogičky a zakladateľky tohto odboru na Slovensku) cez kostýmové návrhy jej žiačok a nasledovníčok Heleny Bezákovej a Stanislavy Vaníčkovej až po veľkorozmerné maľované návrhy Jána Ladvenicu. Jedno z najvýznamnejších miest v zbierke kostýmových návrhov Múzea Divadelného ústavu reprezentujú kolekcie kostýmových návrhov režiséra, kostýmového výtvarníka a kresliara Karola L. Zachara. Jeho prepracované kostýmové návrhy vychádzajú z dôkladne preštudovaného historického materiálu, ktoré dokladá presnými strihmi, farebnými vzorkami látok a do detailu vykreslenými gombíkmi či napríklad konkrétnym ornamentom na látke. Vždy rešpektoval psychofyzické danosti herca, vrátane jeho chôdze či držania tela. Rovnako aj jeho nasledovník Milan Čorba dokladá k návrhom presné strihy, vzorkovnice látok a vyčerpávajúcu xeroxovú prílohu. Príkladom je jeho inšpirácia moderným tetovaním, ktoré v podobe ornamentu preniesol na kostým (Rómeo a Júlia, Letné shakespearovské slávnosti na Pražskom hrade, 2004, réžia Martin Huba). Mimoriadne zaujímavou a príťažlivou časťou expozície bude exkurzia (možno povedať až historická) desiatkami kostýmových návrhov pre jednu herečku, a to jeho manželku Emíliu Vášaryovú – rôzne herecké úlohy významnej slovenskej herečky a rôzne výtvarné techniky jedného z najvýznamnejších slovenských kostýmových výtvarníkov. Ale aby sme návštevníkom neprezradili úplne všetko, prejdime do druhej časti expozície.

V prvej časti sa návštevníci oboznámili s kostýmovým návrhom v rozličných formách, podobách a prevedeniach. Druhú, rovnako pôsobivú časť expozície tvoria finálne kostýmy, ktoré mali oblečené herci vo významných slovenských divadelných inscenáciách. Zrealizované kostýmy dokladáme aj vzácnymi čiernobielymi a farebnými fotografiami. Návštevník si tak bude môcť vytvoriť obraz o tom, ako vyzeral kostýmový návrh v kresbe, ako vyzeral na javisku na tele herca a nakoniec ako vyzerá v súčasnosti – odložený a odborne chránený pre nasledujúce generácie. V tomto priestore oko návštevníka určite poteší najstarší kostým z depozitáru Múzea DÚ – pánsky renesančný kostým Filipa II. z roku 1944 (É. Verhaeren: Filip II.) či najťažší, až desaťkilový kostým – k postave vládcu Borisa Godunova (M. P. Musorkskij: Boris Godunov); ďalej kostýmy rytierov Rienziho a Lohengrina (R. Wagner: Rienzi; Lohengrin), žiarlivého Othella (W. Shakespeare: Othello), záletníka Dona Carlosa (G. Verdi: Don Carlos), Svätopluka (E. Suchoň: Svätopluk) či kostým Kráľovnej noci zhotovený formou koláže (W. A. Mozart: Čarovná flauta). Pestrosť a rozmanitosť postáv a ich kostýmov je nevyčerpateľná. Čerešničku na torte v tejto časti expozície tvoria mimoriadne vzácne kostýmy z významných inscenácií Divadla ASTORKA Korzo ´90 v Bratislave, ktoré mali na sebe oblečené mnohé známe herecké osobnosti – Milan Lasica, Július Satinský, Zuzana Krónerová, Zita Furková, Anna Šišková, Marta Sládečková, Ady Hajdu či Miroslav Noga.

To ale nie je všetko, život kostýmu pokračuje. Čo sa s ním deje po odohratí premiéry, repríz a záverečnej derniéry? Prešijú ho na iný kostým alebo vyhodia. V tom lepšom prípade skončí v Múzeu Divadelného ústavu, kde je chránený, v niektorých prípadoch aj zreštaurovaný a zdigitalizovaný. A týmto spôsobom je uchovávaný pre nasledujúce generácie.

Tak nech sa páči, prídťe sa pozrieť!

Kto aké strihy, fígle používa,

kto akou niťou šije a vyšíva.

Krajčír Nitka Vás pozýva!

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Galéria pri komíne

Námestie Maratónu mieru 2

vernisáž: 21. jún 2018 o 16:00

trvanie výstavy: 21.6. - 23.9.2018

vstupné: dospelí - 2€

deti, študenti, dôchodcovia - 1€